Medzinárodný deň hasičov sa pripomína od roku 1999. Vznikol na podnet pripomenutia si piatich obetí – hasičov, ktorí za tragických okolností zomreli pri požiari v Austrálii. Sv. Florián, patrón hasičov, sa zobrazuje ako rímsky vojak s prilbou  na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva oheň na horiacom dome. Vyjadruje vlastnosti každého hasiča, ako je odvaha, vytrvalosť, česť, ochota nezištne pomôcť blížnemu a schopnosť sebaobetovania. Pri príležitosti tohto sviatku mnohé hasičské záchranné zbory organizujú Dni otvorených dverí. V tento deň si ctíme obete a vyjadrujeme podporu a uznanie hasičov po celom svete, ktorí zasvätili svoj život k ochrane bezpečnosti nás všetkých. A v tento deň prišli na naše pozvanie hasiči z Rimavskej Soboty, ktorí nás zasvätili do tajomstva tohto krásneho povolania. Jeden z hasičov prítomné deti stručne informoval o činnosti a úlohách hasičov a zároveň im názorne ukázal ako podať prvú pomoc v prípade potreby. Spolu s pani učiteľkami  sme si prezreli zásahovú techniku. Iní kolega z radu hasičov nám povedal pár slov o živote jednotky a priebehu služby. Nakoniec nám predviedli ukážku použitia vozidla CAS25 Karosa a niektorí žiaci mali to šťastie, že sa na nej aj povozili.

Hasiči z Rimavskej Soboty boli veľmi milí a priateľskí a veľmi trpezlivo a podrobne nám rozprávali o svojom povolaní. Sprostredkovali nám bežný deň na hasičskej stanici, ukázali nám nástroje, ktoré hasiči pri svojej práci používajú, vysvetlili nám aj to, aké auto zasahuje pri rôznych udalostiach – pri požiari domu, pri nehode na ceste alebo pri požiari v lese. Predviedli nám tiež dôležitú súčasť hasičskej výbavy – vysielačky či signalizačné zariadenia, bez ktorých by sa nezaobišli.  Žiakom názorne predviedli sirény a majáky na autách ako aj signál, ktorý sa na hasičskej stanici rozozvučí, keď niekto nahlási výjazd. Deťom žiarili  očká nadšením, keď  si mohli vyskúšať, aké je to sedieť vo veľkom hasičskom aute. Tiež si mohli vyskúšať ako funguje ozajstná striekačka. Bol to proste pre nich veľký zážitok. Nakoniec  sme sa všetci poďakovali našim „záchrancom“ za ich obetavú prácu a zaželali im všetko dobré v živote. Odchádzali sme z ihriska s pocitom, že aj na budúci rok sa spolu stretneme.